Rozhovor: „Snažíme sa spopularizovať kiteboarding v Čechách“

Čím silnejší je vonku vietor, tým väčšiu majú kiteri radosť. Medzi nimi i Tomáš Pácl, ktorý sa venuje kiteboardingu, dá sa povedať, na plný úväzok. Na čom všetkom sa dá jazdiť? A čo je pri kitovaní najviac nebezpečné?

Tomáš, kde si bol včera?

Včera som bol zhodou okolností v Polici nad Metují v oblasti Ostaš. S mojím kolegom kiterom sme liezli na skaly.

Takže si i horolezec?

Horolezec nie som, skôr taký amatérsky outdoorový športovec a dobrodruh (smiech).

Tvoja hlavná životná náplň je ale trochu iná. Mohol by si  nám krátko predstaviť kiteboarding?

Kiteboarding je vodný šport. Je to niečo podobné ako windsurfing, ale máš padák, ktorý je zavesený na 25m dlhých šnúrach, väčšinou štyroch. V ruke máš také bradlíčko, hovoríme mu bar, ktorého sa držíš. A na nohy máš samozrejme dosku.

Tá je rozdielne dlhá, od 130 do 170 cm a pripomína trochu snowboard s viazaním. Okolo pásu je trapéz, aby sme nedržali celú váhu tela rukami. Máme taký hák, za ktorý sa zahákneme a celú váhu toho draka držíme telom. Tým barom to potom už len ovládame.

Takže zásadná je voda?

Môže sa jazdiť na vode, na snehu, tiež „na landu“ (pozn. na zemi) pomocou takých koliesok. Je to ako veľký skateboard s kolieskami, hovorí sa tomu mountain board. Teraz  vzniká disciplína dokonca i na ľade, môžeš sa pohybovať pomocou takých korčúľ.

A ty robíš všetky tieto tipy? Skúšal si všetky?

Všetky okrem toho posledného, na lade, to je asi také najviac nebezpečné a nie je tam treba ani toľko vetra. Ľad má malý odpor a preto je to rýchlejšie a nebezpečnejšie.

Ako si sa ku kitovaniu dostal?

Dostal som sa k tomu pred… v roku 2002, to bolo úplne prvý raz, keď som tento šport videl. Bolo to na poľskom polostrove  Hel, v Baltskom mori, kde som bol s rodinou na dovolenke. Videl som tam podivné draky na vode, tak som sa o to hneď začal zaujímať (smiech). O niekoľko rokov neskôr, v roku 2012, som odišiel na Hel znovu a sentimentálne som sa to naučil. Jazdím teda 4 roky.

Dá sa kitovať i tu v Čechách?

Dá sa kitovať i tu v Čechách, akurát je to trochu obťažnejšie  na naučenie. Každému začiatočníkovi by som odporučil navštíviť nejakú kitovú  školu. Základy sa tam dajú naučiť za 15-20 hodín. Lepšie sú miesta, kde je voda. Konkrétne buďto ten Hel v Poľsku, nemecká Rujána alebo Hurgháda, kde sú  podmienky na učenie úplne ideálne. Na snehu sa potom dá kitovať v podstate kdekoľvek, kde je otvorená pláň bez stromov a elektrického vedenia.

Je to celkom nebezpečný šport.

Je to veľmi nebezpečný šport, ale je to ako jazda autom. Jazda autom môže byť nebezpečná, keď nectíme pravidlá dopravnej prevádzky. Rovnaký je i kiteboarding.

Aké sú pravidlá prevádzky na kitu?

Vždy sa obchádzame v ľavo, teraz neviem, či je to rovnaké ako s loďami, ako námorné pravidlá prevádzky. Takže dá sa povedať ako v Anglicku (smiech). Hlavne teda musíme ctiť toho, kto lieta pod nami, zodpovedáme za neho. Naopak ten, čo je za nami, tak ten má zase zodpovednosť za nás.

Aké to je byť niekoľko mesiacov pri mori a stále len kitovať? Zvládaš to?

Občas, ak človek málo pije, je dehydratovaný, tak dostane úpal a horúčky. A potom sa mi i dosť často snívajú sny o mori. Teraz nedávno sa mi  sníval sen o tom, že tam bol i žralok, keď som spadol do vody. Bola tam plutva žraloka…

Máš zo žralokov strach?

No tak ako že by som sa priamo bál, to nie. Ale keď sa stane niečo s kitom tak tri kilometre od pobrežia vo veľkej hĺbke, kde je tmavá voda, keď sa zamotá, spadne, alebo stratíte desku a ste tam sám, tak to nie je úplne príjemný  pocit. Človek predsa len nevidí pod seba. Hovorí si: „Je tam desať metrov, päťdesiat metrov, sto metrov? Pláva tam niečo?“

Raz sa mi stalo, že som takto plával so zamotaným kitom a niečoho som sa dotkol. Doteraz neviem, čo to bolo, či to bolo nejaká ryba alebo korytnačka.

Keď sa ti zamotá kite, nie je iná možnosť ako doplávať na breh?

Keď si tam s niekým, dá sa odštartovať z vody. Ale sú situácie, keď to nejde rozmotať… raz som spadol tie tri kilometre od pobrežia, kamarát pre mňa prišiel a normálne na tom mori zavolal o pomoc nejakým ľudom do nejakého karavanu. Ti vzali loď a prišli pre mňa na to otvorené more. Je určite dobre mať sa na pozore.

Bol si teraz v Albánsku, Čiernej hore a v Grécku kitovať. Aké to tam bolo?

Bolo to tam veľmi zaujímavé, určite. Čierna hora, krásne prostredie, turizmus úplne na vysokej úrovni. Čo sa týka Albánska, tak trošku problém s miestnymi. Stále je tam percento ľudí, ktorí nemajú radi turistov, sú konzervatívne založení. Takže prídete na pláž a pozerajú na Vás, ako keby ste spadli z  Marsu.

V ktorej z týchto zemí sa najlepšie kituje?

Pravidelne jazdíme do Grécka. Albánsko bolo pre mňa nové a teraz môžem povedať, že je fakt super.

Ty si nám tam otestoval nejaké hodinky z kolekcie JVD Seaplane. Môžeš nám povedať, ako to prebiehalo?

Ja som ich teda rozhodil medzi kamarátov kiterov, aby som nemal len ja svoj vlastný názor. Boli veľmi dobré ohlasy, prevažne teda. Asi tak z 80 – 90% akože „Fakt dobré hodinky“.

Ktoré si si obľúbil najviac?

No najviac som si obľúbil model JC647.3.

Čo je pre tebe dôležité, keď si vyberáš hodinky?

Keby som mal hovoriť za ten kiteboarding, tak určite rozhoduje váha a či sú tie hodinky vodotesné. Tiež veľkosť a ako sú príjemné na ruke, to je predsa len u kiteboardingu potreba. Práca  rukami, nohami, celým telom.. je potrebné aby sa ti hodinky pri  manipulácii nezasekávali  za bradlo kitu, za desku alebo za viazanie, keď sa robia triky. Určite by nemali drieť, keď sa hýbe zápästím. Takže to sú asi tie základné rozhodujúce faktory.

Pozerali ste aj na typy remienkov? Silikónový, kovový, čo z toho bolo lepšie a čo horšie?

Rozhodne by som neodporúčal kožený, neviem, ako by si s tým slaná voda naložila. Najpríjemnejší na ruke bol ten silikónový, pretože sa to nešmýkalo na koži na zápästí. Kovové sú trochu ťažšie, neodporúčal by som ich všeobecne na tieto športy. Ale sú výnimky, napríklad tie moje čierne JC647.3, tie by som si bral i do vody, pretože mi pekne držia na ruke. Nebál by som sa ich vziať i na súťaž.

Zúčastňuješ sa kiteboardingových súťaží?

V Českej republike je to dosť na amatérskej úrovni.

A v zahraničí?

Chystám sa na Ragnarok, v Nórsku, ten prebieha každý rok. Je to asi taký najväčší európsky závod, takže tam by som sa chcel nejako umiestniť.

Koľko tam štartuje ľudí?

Sú tam rôzne kategórie, ale celkom okolo tisícovky až tisíc päťsto ľudí.

A ide tam akoby o tie  triky? Alebo o čo ide?

Nie nie, hlavne o rýchlosť, že sa obchádzajú  nejaké checkpointy na tých pláňach . Je to na snehu samozrejme. Boli sme tam i tento rok na jar. Kamarát sa zúčastnil a došiel na ôsmej pozícii, takže Česká republika celkom zažiarila.

Čo ešte plánuješ v nasledujúcich mesiacoch?

Idem do kitového centra v Hurgháde, v Egypte. Je tam centrum flysurferov  pod vedením Lukáša Vogeltanze. Vlastní kitovú  školu, takže tam budem pôsobiť ako kitový inštruktor a pomocník.

Budem tam štyri mesiace, a nakoľko v Egypte je priemerná ročná teplota asi tridsaťdeväť stupňov, prevažne budem žiť na pláži, v sieti alebo pod širákom.

Máš nejaký cieľ?  Niečo, čo by si chcel dosiahnuť?

Ja by som chcel byť v živote hlavne šťastný (smiech).

A čo sa týka kiteboardingu?

Čo sa týka  kiteboardingu, tak určite by som sa s tým chcel do budúcna nejakým spôsobom živiť. Buď dodávať nejaké vybavenie  do Čiech, alebo mať tu kitovú  školu.

Spopularizovať tento šport?

Určite, určite, pretože stále je mnoho ľudí, ktorí o tom vedia málo, i medzi mladými. Takže rozhodne by som chcel ďalej šíriť tento šport a zlepšiť jeho úroveň v Českej republike. I keď nemáme svoje more.